Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

KAŽDÝ ČLOVEK JE MYŠLIENKOU BOHA

 

            Jack ako mladý študent pricestoval do Anglicka, aby študoval na slávnej Oxfordskej univerzite. Ako kráčal mestom, s mladíckym nepokojom vzrušene očakával, kedy už konečne zazrie tie povestné zoskupenia štíhlych veží a vežičiek. No ako šiel, nevidel žiaden náznak veľkolepého univerzitného areálu. Až keď sa otočil, zistil, že kráča zlým smerom a že sa k školám nepribližuje, ale sa od nich vzďaľuje. O viac ako tridsať rokov napísal: „Neuvedomoval som si, až do akej miery bol tento môj prvý kontakt s Oxfordom alegóriou celého môjho života.“

            Bol presvedčeným ateistom, a svoj svetonázor zhrnul jedným veršom od Lukrécia: „Ak by Boh stvoril svet, nevyzeral by takto. Svet taký chatrný a chybný, aký ho vidíme.“ Jack všetku svoju pozornosť venoval vzdelaniu. Bol veľmi nadaný a úspešný a po skončení štúdií sa i on sám stal vysokoškolským pedagógom. Stav svojho vnútorného sveta však vyjadroval slovami ako „bieda a beznádej“. Bol veľmi pesimistický, často sa nechal strnúť hnevom, zmietal sa vo víre protirečení. Hovorí: „Trval som na tom, že Boh neexistuje, ale rovnako som sa na neho hneval, že neexistuje...“

            Niekoľkí jeho priatelia, tiež vysokoškolskí učitelia, sa obrátili na kresťanskú vieru. Jack sa obával, že by ho mohli k tomuto kroku tiež prehovárať. Veľmi ho ovplyvnilo, keď sa zoznámil s ďalšími pedagógmi z inej fakulty – J.R.R. Tolkienom a H.V.V Dysonom. Obaja počúvali Jacka a povzbudili ho v tom, aby urobil niečo, čo nikdy predtým nerobil – aby vzal do rúk Bibliu a čítal ju. A tak začal.

            Keď čítal Nový Zákon, bol zasiahnutý jeho hlavnou postavou – Ježišom Kristom. Čítajúc stránky Biblie Jack zápasil s výrokmi tohto muža, ktorý sa nazýval Bohom a ponúkal ľuďom odpustenie ich hriechov. Jack usúdil, že buď bol Ježiš blázon alebo klamár, alebo naozaj bol tým, za koho sa vyhlasoval – Božím Synom.

            V jeden septembrový večer sa prechádzal s Tolkienom a Dysonom uličkami univerzitného areálu. Rozprávali sa až do noci. Znova preberali svoje pohľady na Krista a zmysel života. Jack si zrazu uvedomil náhly vietor, ktorý začal zo stromov strhávať prvé listy. Tento vietor preňho neskôr symbolizoval Ducha Svätého.

            Zakrátko po tejto noci sa Jack, nám skôr známy ako Jack C.S. Lewis, stal veriacim v Krista. „Začal som poznávať, o čom je život a bál som sa, čo by som stratil, keby som tieto chvíle milosti premeškal“. Dnes celý svet obdivuje a čerpá z jeho duchovnej literatúry.

            Len s Bohom je človek úplným človekom. Jeho cesta k Nemu je vždy celkom osobná. Boh hľadá človeka ako prvý, lebo miluje viac ako my dokážeme milovať.

 

Keď Boh nad nami zvíťazí, my nikdy neostaneme porazení.

                                                                                                                      Prado Flores